GOTOVSKÝ, KOSAREVA, FEDORENKO, PEROV
ELEKTROPUNKTÚRNY VEGETATÍVNY REZONANČNÝ TEST
Základné princípy a metódy punktúrnej diagnostiky
Metódy rozoznania stavov človeka sú norma (zdravie) a patologický stav (choroba) a sú oblasťou lekárskej diagnostiky. Diagnostické metódy, v základe ktorých je používanie rôznych technických prostriedkov (inštrumentov, prístrojov) a ktoré boli rozšírené v druhej polovici 20. storočia patria do inštrumentálnej diagnostiky. Typ inštrumentálnej diagnostiky, v ktorej sa používajú zóny alebo body na koži patria k inštrumentálnej punktúrnej diagnostike. Rôznorodosť neinváznej diagnostiky je založená na predstavách jednotlivých bodov na koži, ktoré sa podľa viacerých autorov nazývajú „akupunktúrne body“,“biologicky aktívne body“, „biologicky aktívne zóny“, alebo „meracie body“.
Vo všetkých časoch koža človeka priťahovala k sebe pozornosť lekárov, pretože stav organizmu má priamy vplyv na povrch tela, čo sa odráža v jednotlivých parametroch povrchu kože. Stavy kože, ako kritériá diagnostiky sú využívané v medicíne odnepamäti, pretože koža sa vyvíjala v embryonálnom procese a zachovala funkčné spojenie s nervovou sústavou, ktorá sa vyvíjala segmentárne. Vo výsledku vznikli metamerno-receptórne zóny so zvláštnosťami spočívajúcimi v tom, že nielen vplyv na jednotlivé časti kože vyvoláva zmeny v jednotlivých orgánoch alebo sústavách, ale aj koža sama odráža ich funkčnosť. Zmena stavu receptorov na koži tiež môže pochádzať z vnútorných orgánov ako výsledok vzniku a rozvoja patologických zmien. K takým dobre odsledovaným stavom patrí zvýšená citlivosť jednotlivých zón kože pri chorobách vnútorných orgánov, ktoré dostali názov zóny Zacharina-Heada. Je známe, že koža je zložitou afferentno-efferentnou sústavou, stav ktorej odráža nielen látkovú výmenu, výmenu energie a vzájomný vzťah organizmu k okoliu, no aj energetický status jednotlivých orgánov alebo sústav. Odráža sa to v zmenách funkčného stavu kože, jej jednotlivých zón a bodov, vrátane akupunktúrnych bodov zjednotených do kanálov alebo meridiánov.
Pokrok v oblasti elektropunktúrnej diagnostiky bol dosiahnutý vývojom v Rusku a za hranicami špeciálnych elektronických diagnostických prístrojov určených na sledovanie elektrických parametrov biologicky aktívnych zón a bodov kože. Viacnásobné výskumy prevedené v oblasti elektropunktúrnej diagnostiky dokázali, že funkčný stav orgánov a tkanivových sústav sa môže odrážať vo forme zmenených elektrických parametrov a s nimi spojených biologicky aktívnych bodov a zón kože.
V súčasnosti, bez ohľadu na rôznorodosť metód a prístrojov, neexistuje jediný metodický prístup k inštrumentálnej punktúrnej diagnostike. V najširšom zmysle k inštrumentálnej punktúrnej diagnostike sa radia také metódy, ako zistenie teploty na bodoch na koži, citlivosť na termiku, elektrického potenciálu, optických vlastností, elektrického odporu atď.
Súčasné metódy elektropunktúrnej diagnostiky
Najrozšírenejšie metódy punktúrnej diagnostiky sú:
- elektro(aku)punktúrna diagnostika
- elektropunktúrna diagnostika „ryodoraku“
- elektropunktúrny štandardný vegetatívny test
- aurikulárna elektropunktúrna diagnostika podľa
- bioelektronická funkčná diagnostika (bioelectric function diagnosis, BDF)
- elektropunktúrny vegetatívny rezonančný test (VRT alebo VEGA-test)
V súčasnosti elektropunktúrna diagnostika predstavuje spôsob získania diagnostických informácií cestou merania elektrických vlastností kože v jej jednotlivých zónach alebo bodoch, ktoré povoľujú nepriamo posúdiť stav vnútorných orgánov, jednotlivých sústav a organizmu ako celku.